V stredoveku ju prírodovedec Ulisse Aldrovany považoval za zázračnú.
Tvrdil, že latinské meno ”Celidonium majus” je odvodené od ”coeli donum” a to znamená dar z nebies.
V skutočnosti ako už vysvetlil Dioskorides, je jej latinské meno odvodené od gréckeho slova ”chelidón”, lastovička. Je to preto, že jej vegetačný cyklus sa zhoduje s odletom a príletom lastovičiek.
Podľa inej ľudovej legendy, zase lastovičky potierali po narodení vetvičkami tejto bylinky očné viečka svojim mláďatám, aby im otvorili oči.
Jej oftalmologický účinok bol tiež potvrdený v renesancii, kedy liečil a šedý zákal.
Táto vlastnosť sa ale nezlučuje s tým, že šťava z jej listov má leptavé účinky.
Toskánci ju zase používali ako bylinu na bradavice.
Oranžová tekutina ktorú rastlina obsahuje má skoro rovnaký účinok ako tekutý dusík ktorí používajú dermatológovia.
Od najstarších dôb používali Číňania túto rastlinu nielen na bradavice, ale aj na kurie oká.
Ľudové povery hovoria, že nosením lastovičníku v topánke vyliečite žltačku.
Ak sa chcete vyhnúť uväzneniu a rozdávať len radosť noste ho pri sebe.
Lastovičník ohlasuje návrat lastovičiek a prichádzajúce leto.
Jeho jasne žltá farba, je odrazom slnka na nebi a dôka zom jeho narastajúce sily.
Lastovičník väčší, by sa mal používať pod odborným dohľadom.
Rastlina obsahuje toxické alkaloidy, lebo patrí do čeľade makovitých. Je treba dbať na správne použitie.
Nesprávna manipulácia môže vyvolať podráždenie pokožky užívanie môže mať narkotický až toxický účinok a môže spôsobiť zánet žalúdku, kŕče, koliku a predávkovaním poškodiť pečeň.
Tehotné ženy a deti by sa ho mali vyvarovať. Lastovičník je lepšie spracovať čerstvý, pretože sušením stráca účinnosť.