BylinKE

Výskyt rastliny

Lastovičník pôvodne pochádza zo Stredomoria a ako burina sa rozšíril aj do Európy, Ázie a Severnej Ameriky. U nás sa vyskytuje najmä vo vlhkejších stanovištiach Tatier a Beskýd. Nájdeme ho aj pozdĺž ciest a plotov, na rumoviskách a podobne.

Použitie rastliny

Tradície a história

V stredoveku ju prírodovedec Ulisse Aldrovany považoval za zázračnú.
Tvrdil, že latinské meno ”Celidonium majus” je odvodené od ”coeli donum” a to znamená dar z nebies.V skutočnosti ako už vysvetlil Dioskorides, je jej latinské meno odvodené od gréckeho slova ”chelidón”, lastovička. Je to preto, že jej vegetačný cyklus sa zhoduje s odletom a príletom lastovičiek.
Podľa inej ľudovej legendy, lastovičky potierali po narodení vetvičkami tejto bylinky očné viečka svojim mláďatám, aby im otvorili oči.
Jej oftalmologický účinok bol tiež potvrdený v renesancii, kedy liečil a šedý zákal.
Táto vlastnosť sa ale nezlučuje s tým, že šťava z jej listov má leptavé účinky. 
Toskánci ju zase používali ako bylinu na bradavice.
Oranžová tekutina ktorú rastlina obsahuje má skoro rovnaký účinok ako tekutý dusík ktorí používajú dermatológovia.
Od najstarších dôb používali Číňania túto rastlinu nielen na bradavice, ale aj na kurie oká.

Ľudové povery hovoria, že nosením lastovičníku v topánke vyliečite žltačku.
Ak sa chcete vyhnúť uväzneniu a rozdávať len radosť noste ho pri sebe.
Lastovičník ohlasuje návrat lastovičiek a prichádzajúce leto.
Jeho jasne žltá farba, je odrazom slnka na nebi a dôka zom jeho narastajúce sily.

Na bradavice sa používajú kvitnúce stonky.
Bradavice sa potieraju zmesou šťavy s octom, ale tak aby nespôsobila popáleniny okolitej pokožke.
V Rusku sa skúmajú tiež protirakovinové účinky lastovičníku.

• Je dobrý pri zhubných chorobách kože (rakovina), nehojacim sa ranám a bradaviciam, pri ťažkých ekzémoch, psoriáze a alergiách
• Keďže prečisťuje pečeň a krv, pôsobí veľmi priaznivo na látkovú výmenu
• Možno ho odporučiť pri pálení konečníka, hemeroidoch a pri pichaní a rezaní pri močení
• Odstraňuje zápaly slizníc, sleziny a posilňuje ich činnosť
• Zlepšuje tonus maternice a peristaltiku čriev
• Pri pravidelnom užívaní dokáže spravidelniť menštruáciu a zmierniť jej bolesti
• Brzdí niektoré množenie buniek (pri rakovine)

Pozor:

Lastovičník väčší, by sa mal používať pod odborným dohľadom.
Rastlina obsahuje toxické alkaloidy, lebo patrí do čeľade makovitých. Je treba dbať na správne použitie.
Nesprávna manipulácia môže vyvolať podráždenie pokožky užívanie môže mať narkotický až toxický účinok a môže spôsobiť zánet žalúdku, kŕče, koliku a predávkovaním poškodiť pečeň.
Tehotné ženy a deti by sa ho mali vyvarovať. Lastovičník je lepšie spracovať čerstvý, pretože sušením stráca účinnosť.

Popis rastliny

Je to trváca rastlina a patrí do čeľade makovitých. Dorastá do výšky až 1 metra. Z podzemku, ktorý je hrubý a valcovitý a má na povrchu červenú a vnútri oranžovožltú farbu, vyrastajú dlhostopkaté listy. Plody sú šešuľovité tobolky a po odkvitnutí v nich dozrievajú semená. Na lome byľu a listov po odlomení vyteká žlté mlieko. Celá rastlina sa považuje za jedovatú a nemali by ju zbierať deti.

Pestovanie rastliny

Cielene sa v záhradách nepestuje. Voľne rastúce rastlinky zbierame na začiatku ich kvitnutia od Mája do Septembra.
Mali by sme ho zbierať v rukaviciach, keďže jeho oranžové mlieko je jedovaté a ťažko odstrániteľné z textílií.
Koreň sa pred sušením rozrezáva a suší sa v dobre prevzdušnenom priestore.
Vňať sa zbiera bez zožltnutých listov a hrubších častí. Spracovávame ju čerstvú aby po čase nestratila svoje liečivé účinky.