erika, šedivník, žrnovec, bresk, breščál, chvojčina, jindavec, modrý rozchod
Rastie na lesných pôdach a rašeliniskách, na medziach, pri cestách, na horských lúkach. Tvorí zárasty, tzv. vresoviská.
Používa sa pri chorobách vylučovacích orgánov, zápaloch obličiek, obličkové kamene, zápal močového mechúra, prostata, pri kĺbovom reumatizme, na upokojenie nervovej sústavy a pri nespavosti. Má protizápalový, sedatívny, potopudný a močopudný účinok.
Vres je metlovitý poloker 10-50 cm vysoký, s rozkonárenou, v spodnej časti poliehavou stonkou a tenkými konármi. Malé 1-3 cm ihlicovité listy sú v štyroch radoch, škridlicovité, ale protistojné, pritisnuté k rozkonárenej stonke a navzájom sa prekrývajú. Drobné štvorpočetné krátkostopkaté kvety rastú do jednostranných strapcov, majú ružovkastofialový kalich a ružovú, ojedinele bielu korunu, menšiu ako kalich. Plodom je hnedastá mnohosemenná tobolka. Dosahuje až 45 rokov.
Má rád kyslejšie a humózne pôdy, slnečné a polotienisté stanoviská. Nemá rád zamokrenú pôdu (pestuje sa na kopčekoch, kvôli odtekaniu vody) a v zime podlieha vysychaniu. Je ľahko pestovaný aj v črepníku s drenážou. Do záhrad sa sadí hlbšie do pôdy. Pre bohatosť kvitnutia pravidelne režeme po odkvitnutí, teda neskoro na jeseň. V 3. a 4. mesiaci sa skracujú nové výhonky, sušia sa v zväzkoch v tieni, v umelých podmienkach sa štiepia účinné látky. Sú mrazuvzdorné, len pri pestovaní v nádobách na zimu obaľujeme nádobu.
Prihlásiť sa
Registrovať sa