podbiel, podbelie, podkovka, konske kopyto, babuška, matkino líčko
Podbeľ je rozšírený v Európe, Ázii aj v Severnej Afrike. Hojne rastie na hlinitej, vlhkej, voľnej pôde. Nájdeme ho od nížin až po podhoria, často rastie na obnažených ílovitých pôdach, rumoviskách, násypoch, poliach, v priekopách a pod.
Liečivé účinky podbeľa poznali už starí Gréci a Rimania.
Je trváca bylinka z čeľade astrovitých so šupinatým podzemkom, ktorý má dva druhy púčikov, kvetné a listové. Z kvetných púčikov vyrastú na jar šupinaté stvoly, ktoré sú zakončené úborom zlatožltých kvetov. Kvety sa za nepriaznivého počasia a v noci zatvárajú. Až po odkvitnutí kvetov vyrastajú z listových púčikov na podzemku listové ružice. Listy sú srdcovito okrúhle a kožovité, za mladi na oboch stranách bledoplstnaté. Jemné chĺpky chránia rastlinku pred zimou a chladnou rosou. Plody sú valcovité nažky s chocholcom.
Bylinka je nielen liečivá, ale aj medonosná. Odporúča sa rozmnožovať ju semenami aj na vhodných miestach v prírode. Zbierame kvety aj listy. Kvety sa zbierajú najlepšie za slnečného dňa, keď sú otvorené. Kvitne od marca do mája. Listy zbierame s krátkymi sopkami. Rozložíme lícnou stranou nadol, aby plstnatá spodná strana čepele rýchlejšie preschla.