petruž, petruška
Pôvodne rástol petržlen v celom Stredozemí, kde sa zbierala, ale len jeho vrchná časť bez použitia koreňa. V antických národoch bol najskôr symbolom radosti a slávy. Starí Gréci aj Rimania poznali jeho liečivé účinky a práve Rimania priniesli petržlen do zaalpských krajín. U nás sa mu dostalo pozornosti hlavne za vlády Karla Veľkého (r. 742 - 814), ktorý direktívne prikázal pestovať petržlen pri svojom sídle.
Petržlen patrí medzi dvojročné rastliny. Prvý rok vytvára prízemnú ružicu listov a zásoby zhromažďuje v zhrubnutom hlavnom koreni. Druhý rok vyženie mohutnú byľ s okoličnatým kvetenstvom, plod je nažka.
Táto koreňová zelenina sa vyžaduje si dobre prepracovanú a vlhkú pôdu. Semená petržlenu klíčia veľmi dlho, vysievajú sa preto už v marci. Niektorí pestovatelia odporúčajú vysievanie už v jeseni, pretože rastlina dobre odoláva mrazom. Konzumujeme koreň aj vňať. Môžeme pestovať len petržlenovú vňať a to z drobných koreňov založených do ľahkej zeminy v kvetináči za oknom. Najjednoduchší spôsob je odrezať vrchol koreňa, reznou plochou ho položiť na tanier a zaliať tenkou vrstvou teplej vody. Necháme na svetle a teple.