BylinKE

Výskyt rastliny

Pravlasťou papriky je Stredná a Južná Amerika. Do Európy sa dostala po objavení Ameriky. Písomnosti z tohto obdobia uvádzajú, že Kolumbus priniesol na náš svetadiel ešte štipľavejšie korenie ako kaukazské. Korením sa u nás stala až v 18. až 19. storočí a začala sa pestovať na poli. Čoskoro sa stala veľkoobchodným tovarom. Najviac rozšírenou je v Maďarsku, kde sa často používa ako prísada do typických štipľavých jedál. Darí sa jej aj na južnom Slovensku, je rastlina náročná na svetlo a teplo preto sa často pestuje v skleníkoch a fóliovníkoch.

Použitie rastliny

• Pre jej veľký obsah vitamínov má liečivé účinky
• Paprika je dva až päťkrát bohatšia na obsah kyseliny askorbovej (vitamín C) než citróny, posilňuje teda obranyschopnosť organizmu a používa sa proti prechladnutiu
• Obsahuje vitamíny B1, B2, E, betakarotén, lykopén, vlákninu, éterické oleje, cukry, pektín a minerálne látky
• Betakarotén posilňuje bunky a tak brzdí proces starnutia a tiež chráni pred škodlivým vplyvom slnka na pokožku
• Farbivá - karotínoidy sú dôležité aj z hľadiska výživnej hodnoty
• Štipľavou látkou papriky je kapsaicín - látka, ktorá povzbudzuje činnosť zažívacieho traktu, stimuluje a povzbudzuje tráviacu a obehovú sústavu, podporuje metabolizmus

Popis rastliny

Capsicum annuum rozdeľujeme do dvoch kategórií: sladké (alebo mierne štipľavé) papriky a štipľavé chilli papriky. Je Jednoročná bylina z čeľade ľuľkovitých, nie veľmi vysoká a rozvetvená. Má dutý a dužinatý plod -  šešule, ktoré sú najskôr zelené a neskôr sa zafarbujú do červena, žlta alebo oranžova. Listy sú stopkaté, podlhovasto vajcovité. Kvety sú bielej farby, uložené na dlhých stopkách a majú päťdielny kalich.

Pestovanie rastliny

Paprika potrebuje kvalitnú, výhrevnú, hlbokú, hlinitú až hlinito-piesočnatú, humóznu pôdu. Vhodné sú černozeme. Paprika v našich klimatických podmienkach vyžaduje zavlažovanie. Paprika je náročná na svetlo a teplo, preto sa často pestuje v skleníkoch a fóliovníkoch. Je teplomilná rastlina s dlhou vegetačnou dobou 150 až 200 dní. V záhradách pestujeme z priesad. Do voľnej pôdy vysádzame koncom apríla až v máji. Rastlinky vysádzame do riadkov vzdialených 60 cm, v riadkoch 25 - 35 cm od seba vzdialených.