Pagaštan divý, konský alebo svinský gaštan, jírovec, maďal
Pagaštan konský pochádza z Balkánu, z Turecka a zo severného Grécka, odtiaľ sa rozšíril do celej Európy.
Popísaný sa objavil až v 16. storočí ako liečivka pre „dýchavičné kone“.
Zbierame kvety, semená, listy, prípadne kôru. Kvety zbierame ručne jednotlivo ihneď ako rozkvitnú. Semená zbierame úplne zrelé, keď spadnú zo stromu.
Najlepšou formou aplikácie je tinktúra, alebo nálev z kvetov
Obklad z plodov pagaštana konského
Opečené a rozomleté plody zmiešame s jačmennou múkou a octom. Prikladáme na bolestivé miesto.
Čaj z kôry pagaštana konského
Kôru zbierame v marci alebo v októbri. 1 ml najemno pokrájanej kôry krátko povaríme v 200 ml vody, 10 minút lúhujeme a scedíme. Čaj pijeme 2 až 3 x denne. Dobre pôsobí na cievnu stenu, poruchách prekrvenia, pri reumatizme, hnačke. Čistí telo od toxínov. Zvonku sa používa na umývanie omrznutých končatín.
Čaj z listov a kvetu
1 až 2 ml listov alebo kvetu zalejeme vriacou vodou. 10 minút lúhujeme a pijeme podľa potreby. Užíva sa pri kašli, hnačke, na zahlienené pľúca, pri bolestiach a kŕčových žilách.
Tento známy strom z čeľade pagaštanovitých (Aesculaceae), má mohutnú a košatú korunu, šupinovitú sivohnedú borku, ktorá sa zo starších kmeňov odlupuje. Má lepkavé púčiky, 5-7 početné dlaňovito zložené listy na dlhých stopkách, kvety s bielymi alebo červenkastými korunnými lupienkami, ktoré tvoria vzpriamené metliny. Plody sú pichľavé tobolky s 1-3 červenohnedými semenami (gaštanmi). Je medonosný.
Rastie v parkoch, alejách, pri ceste a pod. Pestuje sa pre úžitok aj okrasu.