Majorán poznali už v starovekom Egypte a Ríme. Ku nám ho doviezli križiaci z Jeruzalema. V stredoveku sa majorán často pestoval v kvetináči za oknom.
Majorán je bylinka, ktorá má veľmi bohatú históriu.
Už v starovekom Grécku si ho dievčatá dávali do postele aby im bohyňa lásky Afrodita prezradila meno manžela.
V antickom Grécku ho vysievali na hroby pozostalých.
Zosnulým to prinesie večný pokoj a šťastie. Z bylinky sa vili vence pre novomanželov - symbol lásky, cti a šťastia.
V Egypte sa majorán zase používal ako jedna zo základných bylín pri procese balzamovania.
Majorán je jednoročná bylinka, niekedy aj dvojročná z čeľade hluchavkovité. Má priamu, rozkonárenou stonkou, listy sú protistojné, oválneho tvaru. Má drobné biele kvety, ktoré tvoria husté strapce, ktoré sú stopkaté a vyrastajú v pazuchách listov. Plody sú tvrdky. Rastlinka veľmi príjemne vonia.
Majorán obľubuje suché miesta a slnečné polohy.
Rozmnožuje sa semenami, voľne rozosievanými, alebo vegetatívne - odrezkami.
Pestujeme z predpestovaných sadeníc a von sa vysadzuje v polovici mája (je citlivý na mráz).
Bylinka je vhodná na pestovanie v skalke.