Nájdeme ju vo svetlých listnatých lesoch, na stráňach a v zarastených rokliach. Darí sa jej vo vlhkých, vysychavých, stredne hlbokých, zásaditých pôdach. Divoko u nás rastie poddruh pravá (vtáčnica), pestované sú srdcovky a chrupky.
Plody čerešne jeme najčastejšie surové alebo ich môžeme zavariť do kompótov, tepelne upravené na marmeládu alebo do dezertov. Z čerešní sa dajú výrobiť rôzne nealkoholické nápoje, ale aj destiláty. Strom je po zakvitnutí včelonosný. Čerešňové drevo sa teší velkému úspechu pri umeleckom spracovaní dreva.
Čerešna ma hrubý kmeň s horizontálne rastúcimi konármi a dorastá do výšky 30 m. Nové konáre sú holé.
Má červeno-hnedo-sivú olupujúcu sa borku. Listy čerešne sú nepravidelné, striedavé a zúbkaté.
Kvety sú zoskupené do okolíkov, dlhostopkaté. Plod nazývaný kôstkovica je guľatý a tmavočervený.
Čerešňa je teplomilný ovocný strom. Je citlivá na mrznutie v dreve aj počas kvitnutia.
Záleží ale od druhu čerešne. Pestujeme ju do nadmorskej výšky 350m.n.m. Obľubuje hlboké, na živiny bohaté pôdy.
Väčšina odrôd čerešní je cudzoopelivá, čiže na záhrade by ste mali mať aspoň 2 čerešne s tým, že každá odroda je iná
s podobným termínom kvitnutia. Čerešňa vtáčia rodí na druhoročnom dreve narozdiel od čerešne višnovej, ktorá rodí
na jednoročnom dreve. Preto ak chceme mať kvalitnú úrodu, je dôležité sa o strom starať. Je dôležité aj hnojenie.